Benyovszky sa v roku 1880 rozhodol pre stavbu nového kaštieľa na mieste starého. Stavebné práce sa predĺžili až do konca XIX. storočia, lebo ani Samu Borovszky nespomína tento kaštieľ vo svojich knihách Bratislavská stolica a Mesto Bratislava zo začiatku XX. storočia, hoci to bola skutočne pozoruhodná stavba.
   Kaštieľ je poschodová štvorkrídlová budova s rohovými vežičkami, z ktorých majú tri pôdorys štvorca, výhodná bola zas osemhranová a päťposchodová. Priečelia sú zdobené všetkým možným, čo mohlo zdobiť podobné vežové stavby; je tam množstvo rizalitu, balkónov, arkád, obloky rozličných tvarov, terasy, kuté mreže, hranolová rustika a hlavne parapety, ktoré dávajú kaštieľu starožitný ráz. Podobne riešili aj veľký dvor.
   V tom čase rozšírili pôvodný park na jeho dnešnú veľkosť. Po Ľudovítovi zdedil kaštieľ jeho syn Rudolf (1874-1956), ktorý bol zvláštnou osobnosťou. Rudolf získal diplom zo štátnických a právnych vied. Rudolf bol dobrý hudobník, zložil viac vynikajúcich hudobných skladieb a už ako 11 ročný vystúpil ako husľový sólista na župnom koncerte v Bratislave pre poškodených vodňou. Potom sa stal žiakom vynikajúceho husľového virtuóza Jenőa Hubayho v Budapešti. Veľakrát vystupoval v bratislavskom rozhlase. Rudolf Benyovszky bol predsedom Žitnoostrovskej muzeálnej spoločnosti. Poznali ho ako dobrosrdečného človeka, veď do roku 1945 bol veriteľom sirotskej stolice v baranyskej župe a sirotskú stolicu viedol veľmi dobre. Jeho problémy sa začali vtedy, keď mu po roku 1920 zhabali väčšiu časť majetku. Vtedy mu ostalo z 2 000 jutár ledva 500. Rudolf vedel, že takúto obrovskú budovu by nebo schopný udržať v dobrom stave, preto začal v roku 1929 búrať kaštieľ. Ostala len východná časť s osemhrannou vežou a so zvyškami susedných krídel, ale aj to len ich prízemia, možno ako pamiatka týchto budov.
   Ešte v tom istom roku začal gróf Rudolf Benyovszky stavbu nového kaštieľa podľa vlastných stavebných plánov, čo dokončil v roku 1930. Budova stojí neďaleko od starého kaštieľa (smerom na sever) a je dobre viditeľná z hlavnej cesty. Kaštieľ je postavený podľa vzoru anglických a škótskych kaštieľov v akomsi romantickom pseudogitickom štýle.

   Kaštieľ po roku 1948 zoštátnili a neskoršie v ňom umiestnili politickú školu V roku 1954 získal budovu Ústav pľúcnych a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach a po prestavbe tu umiestnili lôžkovú časť ústavu.

   V tom roku zomrel Rudolf Benyovszky , ktorý žil v posledných rokoch života vo veľkej biede, za veľmi ponižujúcich okolností. I keď iným veľa pomohol, on zbytočne čakal na dobrodenie. Kaštieľ je aj v súčasnosti majetkom Ústavu pľúcnych a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach.
   Od roku 1991 sa stal rekreačným strediskom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Na území anglického parku postavili nové budovy a kúpeľ. Vo väčšine parku je hustý porast.

   Rodina Benyovszkých mala v obci dve krypty-mauzóleá. Prvá stála v starom cintoríne, ktorý však už dávnejšie zrušili. Bola to stará krypta rodiny Benyovszkých, ktorú postavili v prvej polovici XIX. storočia, klasicistická budova štvorcového pôdorysu so štyrmi tympanónmi a s kupolou. Vnútorný interiér mauzólea vyriešili náročne štukovou výzdobou, stenovými predelmi a kupolu ozdobili korunovačnými balustrádami. Budovu v roku 1994 zbúrali a materiál použili na inej stavbe. Veľký Lég tak stratil svoju významnú historickú pamiatku.

   Na severnej strane obce otvorili nový cintorín a na prelome storočia si rodina Benyovszkých postavila nové mauzóleum. Je to budova s jednoduchým priečelím, štvorcového pôdorysu, v štýle secesie. Táto budova už nevzbudzovala taký umelecký dojem ako predošlá, je skromnejšia.

   Park okolo kaštieľa má charakter lesa, z mikroklimatického hľadiska je to významná súčasť regiónu. V prvej časti parku medzi vchodom a kaštieľom sa dodnes zachoval pôvodný stav parku, v istej časti nájdeme letničky a večne zelené stromy. Postupujúc od kraja lesoparku sú zmiešane umiestnené skupiny cudzokrajných a domácich stromových porastov.

   Park svojou rozlohou, umiestnením, usporiadaním, svojou flórou a faunou je typickou žitnoostrovskou krajinou.