| Benická rodina Bacsákovcov Benická rodina Bacsákovcov
mala už v XVII. storočí dôležitú úlohu v Bratislavskej stolici. Už v šľachtickom
súpise z roku 1755 spomínajú meno Józsefa a Jánosa z tejto rodiny. János bol podžupanom
v Bratislavskej stolici (1764), neskoršie bol radcom na uhorskom kráľovskom miestodržiteľstve
(1787). József bol tiež radcom (1770). 
Rodina Bacsákovcov vlastní značné majetky od prvých desaťročí vo Veľkom
Légu, v Masníkove, v Kračanoch a zemepanskými právami vlastní takmer celú obec Sása.
Prímenie si píše od obce Benice. Šľachtický titul získal Kristóf.
Medzi významných členov rodiny Bacsákovcov patril farár Zsigmond Benický
Bacsák, bratislavský kanonik. Zomrel 28. apríla 1784. Pochovaný je v Trnave. Vykonával
aj vedeckú prácu v duchu doby.
Miklós Bacsák bol v minulom storočí úradným hlavným právnym zástupcom
Bratislavskej stolice. Podľa dobových záznamov: "...vynikol svojou pravdymilovnosťou
a horlivosťou".
Jeho syn Pál Benický Bacsák sa narodil v Sáse roku 1836. Pôsobil na
viacerých postoch v Bratislavskej stolici; bol stoličným podnotárom (1861), stoličným
hlavným notárom (1867) a potom podžupanov stolice. Dobové záznamy hovoria, že:
"...mal mimoriadne organizačné schopnosti". V roku 1880 zanechal miesto podžupana
a v rodine Pálffyovcov prijal miesto riaditeľa majetku.
Brat Pála Bacsáka, István žil v Sáse a gazdoval. Ďalším členom
rodiny je Kálmán Bacsák, ktorý zomrel v roku 1880 ako predseda sirotskej stolice.
Staršia generácia sa ešte môže pamätať na dr. Kálmána Bacsáka, na
jeho prácu vo verejnom živote a vo verejnej správe. Bol hlavným slúžnym šamorínskeho
okresu. Narodil sa v Bratislave 13. apríla 1883. Vyššie spomínaný Kálmán je jeho
otec, matka Jozefína Lángová. Mladý Kálmán začal svoje právnické štúdiá na
rozhraní storočia (1901-1905) v Bratislave, doktorský diplom získal na Právnickej
univerzite v Kluži. Svoju kariéru začal v roku 1905 v Bratislave, kde prijal službu na
štátnom zastupiteľstve. Tu pracoval do roku 1922, od roku 1935 bol vládnym komisárom
verejnej správy v Čadci. Okrem materinského jazyka hovoril po nemecky, po francúzsky
aj po slovensky.
Ich erb:
V modrom poli zelené trojvŕšie, strieborným šípom
prestrelené zlaté krídlo medzi dvomi zelenými palmami. Ďalej vpravo hľadiaca
rytierska prilba s charakteristickým mriežkovaním. Ozdobou prilby tvorí pancierové
rameno, ktoré sa opiera o korunu a drží zelený vavrínový veniec.
Rodina Petőczovcov
Péter Petőcz získal
erbovú šľachtickú listinu od Márie Terézie. György je roku 1843 v Bratislave hlavným
notárom stolice, neskoršie podžupanom. V roku 1849 zomrel martýrskou smrťou. István
a Gyula sú v roku 1861 podnotármi Bratislavskej stolice. Jenő je stoličný hlavný notár.
János je c. a k. plukovník. Rodina mala v prvej polovici XIX. storočia zemepanské práva
v obciach Kvetoslavov, Veľký Lég a Predná Potôň. Vlastnila aj samotu Vörösbúzahely.
Rodina Petőczovcov vystupuje v dejinách stolice dve storočia. Martýr György
bol poslancom v Uhorskom sneme v roku 1844. Jeho brat Vendel bol v štyridsiatych rokoch
tabulárnym sudcom. Jeho syn Gábor bol predsedom bratislavskej kráľ. súdnej stolice a
členom stoličného výboru. István Petőcz bol stoličným sudcom a v roku 1867
predsedom sirotskej stolice, Sándor Petőcz bol stoličným sudcom. Jeho syn, Jenő bol
hlavným notárom Bratislavskej stolice, Kálmán Petőcz zas masníkovským statkárom.
Ich erb:
V modrom poli na zelenej lúke stojí vľavo biely baran,
ktorý vykročí smerom k zlatému obilnému snopu na pravej strane erbového štítu.
Rytierska prilba má vpredu charakteristické mriežkovanie. Ozdobu prilby tvorí rameno v
modrom odeve, ktoré sa opiera o listovú korunu a drží brko. Farby prikrývadiel sú
modrá-zlatá a červená-strieborná.
Rodina Benyovszkých
"Gróf a
šľachtic Benyovszký a Urbanovszký. Rodina sa odvodzuje od bána Michka, ktorý žil
pravdepodobne v dobe kráľa Abu Samuela. Jeho potomkovia prekvitali pod menom Vághy do
čias Karola Róberta, keď ich ako účastníkov atentátu na Zácha Feliciana vyhostili
z krajiny a oni ušli do Poľska. Odtiaľ sa vrátili v dobe kráľa Žigmunda - a ako sa
hovorí - Benjamín a Urban, dvaja bratia, ktorí sa zúčastnili v nikopolskej bitke roku
1396. Za zásluhy kráľ Žigmund znova prijal dvoch bratov medzi domácu šľachtu v roku
1423 a obdaroval ich majetkami pozdĺž Váhu. Benjamínovo bydlisko bolo pomenované Beňova
Lehota a Urbanovo Urbanov a tak pochádza rodina Benyovszkých od Benjamína a rodina
Urbanovszkých od Urbana. Benyovszký a urbanovszký majetok ešte dlho vlastnili tieto
dve vetvy spoločne aj prímenie si píšu obidve už rozdelené rodiny rovnako podľa
obidvoch miest."
Nagy Iván: Magyarország családjai, Pest,
1862
"Zo
synov rozvíjali rodinu ďalej Adam a Burian. Potomkom Buriana bol Samuel (1758), ktorý
dosiahol hodnosť generála. Jeho syn Móric (1753-1786) bol slávnym cestovateľom,
Emanuel (1753-1799) bol plukovníkom, ktorý získal grófsky titul (1772). Jeho syn Žigmund
(1798-1873) bol členom Maďaskej Akadémie vied, jeho syn Sándor (nar. 1838) bol
poslancom Uhorského snemu.
Rodina mala v prvej polovici XIX. storočia zemepanské právo v obciach Veľký
Lég, Predná Potôň a na samote Kondoros. B. Benjamín a Urban získali v roku 1423
erbovú listinu od kráľa Žigmunda.
Magyarország vármegyéi és városai;
Pozsony vármegye
Členovia rodiny
Benyovszkých, ktorí sa narodili vo Veľkom Légu alebo tam žili:
Ľudovít sa narodil vo Veľkom Légu 3. septembra 1824,
zomrel v roku 1908. Mária sa narodila vo Veľkom Légu 8. júna 1865., zomrela v Marianke
29. júna 1929. Alžbeta sa narodila vo Veľkom Légu v roku 1871, zomrela v roku 1931. Beňo
Móric Štefan sa narodil vo Veľkom Légu 8. apríla 1872, zomrel v Budapešti 4. februára
1936. Rudolf sa narodil 29. septembra 1874, zomrel vo Veľkom Légu 25. decembra 1955.
Ich erb:
Na modrom štíte na zelenom kopci je umiestnená ležiaca
zlatá koruna (bez perál, s rozetovou výzdobou), z ktorej vyrastá strieborný
polmesiac. Na hrotoch polmesiaca sú umiestnené šesťcípe zlaté hviezdy. Ozdobou
prilby tvorí koruna s vystupujúcim polmesiacom na hrotoch s dvomi hviezdami. Zo stredu
polmesiaca vystupuje pštrosie pero. Prikrývadlá prilby sú modrej a striebornej farby.
|